Ľubica si Ostrov príliš neužila. Už po šiestich dňoch ju na Kmeňovej rade poslali preč a skončila na Ostrove nádeje. V exile strávila viac ako mesiac, no nevzdala sa a dočkala sa zaslúženej odmeny.
Stopkou pre Ľubicu bola bola po návrate na Ostrov tretia eliminačná hra s názvom Da Vinci. Bojovala ako levica, ale nakoniec sa ďalej nedostala. Unavená ale šťastná už mohla potom spätne zhodnotiť svoje zážitky. Najťažšie chvíle prežívala na Ostrove nádeje: "Najťažšie bolo vychádzať s niektorými ľuďmi, nevzdať sa, neustále sa motivovať. Tie miesta sme už volali Ostrovy beznádeje. Nestratiť nádej bolo dosť náročné."
Ľubica s Kajou svoj boj dotiahli až do konca a dostali sa späť do hry. Na štyridsiaty deň sa mohli pripojiť k Viere, Filipovi, Riccovi a Štefanovi. Radosť z druhej možnosti zabojovať o prvenstvo trochu narúšali obavy, ako ich ostatní prijmú. "Bola som prekvapená, že vôbec nenadávali a nezareagovali systémom - čo tu robíte, vypadnite, my chceme vyhrať. Naopak, boli strašne milí, zvedaví. Bolo to veľmi vrúcne privítanie," čudovala sa Ľubica.
Počas filipínskeho dobrodružstva Ľubici najviac chýbala rodina. A domáce jedlo. Po návrate na Slovensko si plánovala tieto veci užiť na maximum. Pobyt na Ostrove ju utvrdil v tom, že rodine, aj tej vzdialenejšej, by sa mala venovať omnoho viac. A popri návštevách si bude pochutnávať na obľúbených jedlách. Už sa nevie dočkať vyprážaného kuriatka či bryndzových halušiek. Alebo najlepšie kombinácie týchto dobrôt na jednom tanieri!