Yury patril na Ostrove k najväčším taktikom a chcel to dotiahnuť až do finále. Stopku dostal od vlastnej kmeňovej koalície a nakoniec musel stráviť 18 dní na Ostrove nádeje. Veľmi sa chcel vrátiť späť do hry, ale v poslednom dueli nakoniec prehral s Ľubicou. Hoci sa mu nepodarilo túto métu prekonať, Ostrov opúšťal vyrovnaný a šťastný.
"Stálo to za to, bol to životný zážitok, ktorý ma zmenil vo veľkom počte aspektov. A som za to vďačný," rozhovoril sa rodák z Novosibirska tesne po príchode do hotela, kde na neho čakali nielen starí známi z Ostrova nádeje, ale aj sprcha a teplé jedlo. Spokojný a plný zážitkov sa tak mohol pustiť do rozprávania o radostiach a strastiach, ktoré na Ostrove zažil.
Yurymu mnohí jeho spolubojovníci vyčítali príliš veľké ego a sebeckosť. Pobyt na Ostrove nádeje mu však dal veľký priestor na premýšľanie a sebareflexiu. Ako priznáva, práve na tomto mieste získal veľkú vnútornú silu a zároveň pochopil, aké veci robil zle a ako sa nielen má, ale musí zmeniť. "Niekedy som sa správal ako malý rozmaznaný fagan, ktorý nevie, čo so sebou. Moje cholerické výlevy boli úplne zbytočné," povedal bez obalu.
Keď sa naplno ponoril do hry, jeho emócie nikto nemohol prehliadnuť. Sám o sebe tvrdí, že je takou atómovou bombou energie. Po vypadnutí však už Yury pôsobil vyrovnane a uvážlivo. Na nikoho sa nehneval, skôr si vychutnával veľké množstvo zážitkov z Ostrova a návrat do civilizácie. Niečo zazlieval iba dvom ľuďom. Ktorí to boli? To sa dozviete v poslednom videu Yuryho rozlúčkového rozhovoru.